Had, mačička a psík

Večer si všetci ľahli spať, iba Janko bdel. Okolo polnoci skrútol zázračný prsteň. Dvanásti obri sa v tej chvíli postavili pred neho a pýtajú sa:
„Čo rozkážete, mladý pán?“
„Rozkazujem vám, aby ste mi oproti kráľovskému palácu taký istý, ba ešte krajší!“
„Stane sa,“ odpovedali obri a zmizli.
Janko bol na nohách už zavčasu ráno, pozrel, či palác stojí, a keď videl, že je pekný, zobudil matku a poslal ju do kráľovského zámku.
1. Jankovi postavili v noci palác dvanásti obri.
2. Jankovi pracoval celú noc a postavil kráľovský palác.
3. V noci všetci tuho spali, len obri bdeli.
4. Jankovi nepomáhali nijaké nadprirodzené sily.
Začiatky hľadania

O niekoľko dní sa pri lodiach objavili kusy dreva a trstiny unášané morom. Teraz už zem nemohla byť ďaleko! 11. októbra krátko pred polnocou sa Kolumbus nazdával, že v diaľke videl nejasný záblesk ohňa. No iba jeden člen posádky, ktorá bola v tom čase na palube Santa Marie, s ním súhlasil. Ale hneď na svitaní zahrmel z paluby Pinty výstrel z dela – dohovorený signál, že zazreli zem. Pre Kolumba to musela byť najväčšia chvíľa v živote. Konečne sa dočkal odmeny za vytrvalosť. Jeho dávne sny sa splnili, plavil sa na západ a dosiahol Áziu. Nikdy sa nedozvedel, že od Orientu ho delí svetadiel a ďalší oceán.
1. Kolumbovi sa napokon predsa len podarilo doplávať do Ázie.
2. Keď sa vystrelilo z dela, bolo to znamenie, že vidno zem.
3. Pevninu uvideli na vlastné oči 11. októbra na svitaní.
4. Nikto okrem Kolumba v noci nezbadal plamene ohňa v diaľke.
M. Rázusová-Martáková: Lastovičky

Švitorili lastovičky
na kraj mora v diali:
„Už by sme zas veľmi rady
domov zavítali!“

Domov, domov na Slovensko,
do tej krásne zeme,
lebo tuná samou túžbou
všetky pohynieme!

Šli sa spýtať strýčka vetra,
keď sa všade tmolí,
či už videl slnko stŕhať
bielu duchnu z polí.
1. Lastovičky švitoria, lebo sú klebetné.
2. Lastovičky by rady odleteli k moru.
3. Lastovičky sa chcú vrátiť domov.
4. Lastovičky sa rozprávajú o mori.
Zakliata hora

Tu ho striga v strachu začala prosiť, aby ju pre všetko na svete nedal roztrhať.
„Vzkries tieto zvery,“ vraví jej šuhaj, „potom ťa oslobodím.“
Tu si striga vyzula čižmy, dala mu ich obuť a prikázala mu, aby sa vyškriabal na strom, že tam nájde zlatý prútik, tým aby zvery pošibal. On to všetko urobil, pošibal tým prútikom bratove zvery a tie ožili.
„Lapte ju,“ kričí aj na tie, „driapte do živého, kým nepovie, kde mi brata podela!“
Striga už nemohla od bolesti vydržať, dala mu masť a prikázala mu ísť do jaskyne a tou masťou potrieť bratovi hrdlo. Šuhaj tak urobil a brat zaraz ožil. Potom sa obaja vrátili k zverom.
1. Šuhaj oživil brata tým, že ho pošibal zlatým prútikom.
2. Šuhaj oživil brata tým, že mu potrel hrdlo masťou, ktorú mu dala striga.
3. Šuhaj oživil brata tým, že sa vyškriabal na strom.
4. Šuhaj oživil brata tým, že si obul čižmy od strigy.
POZVÁNKA

Riaditeľstvo Obchodnej akadémie v Topoľčanoch
pripravilo benefičný koncert,
na ktorý srdečne pozýva všetkých rodičov žiakov školy.
Podujatie sa uskutoční dňa 11. marca 2011 o 18.00 h
v Divadle Andreja Bagara v Nitre.
1. Benefičný koncert sa uskutoční v mieste sídla školy.
2. Na benefičný koncert sú pozvaní žiaci školy.
3. Benefičný koncert pripravilo predstavenstvo mesta.
4. Na benefičný koncert pozýva rodičov riaditeľstvo školy.
Anton Marec – Jánošíkovské Vianoce

„Zvony!“ zvolal gróf do tretice. „Nech zvony zburcujú celú dedinu!“
„Tak je!“ zasmial sa mládenec. „Nech zburcujú!“
Čudovali sa ľudia v dedine: Už zvolávajú na polnočnú?
„Poďte, poďte. Máme ísť do kaštieľa na hostinu.“
Ľudia neverili, ale šli. Onedlho pred bránou kaštieľa stála celá dedina. Brána sa hneď otvorila a oni mohli bez ťažkostí vojsť do jedálne. Chvíľu sa čudovali, ale keď videli, kto to namiesto drábov stojí pri dverách, pochopili.
1. Všetci ľudia v dedine vedeli, že majú ísť večer na hostinu do kaštieľa.
2. Ľudia si mysleli, že zvony ich zvolávajú na polnočnú.
3. Pri vstupe do jedálne museli ľudia z dediny dlho čakať.
4. Gróf dal zvonmi privolať dedinčanov na hostinu, ktorú im pripravil.
Biely Kameň

Matka kosila trávu a dieťa sa zdvihlo a začalo neistým krokom behať za motýľmi po zelenej, kvetnatej lúke. Pot stekal po tvári drobnej mamičky, ale ona o to nedbala, kosila usilovne ďalej. Veď slnce sa už skláňa nad vŕšky.
Pocítila v chrbte akési pichnutie, narovnala sa. Obzrela sa.
„Kde si mi to odbehol, Jožinko môj?“ vykríkla, keď uzrela svojho synčeka neďaleko hradných rozvalín.
Položila kosák a rozbehla sa za dieťaťom, aby ho priniesla späť. Ale dieťa, mysliac, že matka sa s ním chce hrať, rozbehlo sa – a vbehlo veľkým otvorom do rozvaleného hradu.
1. Matke sa nechcelo starať o svojho syna, preto sa zatúlal do hradu.
2. Matka bola veselá, lebo sa stále hrala so svojím synom.
3. Matka bola pracovitá, lebo naďalej kosila trávu, aj keď jej pot stekal po tvári.
4. Matka sa s úsmevom pozerala na syna, ako sa zatúlal až k vchodu do hradu.
časopis MAXÍK

Treba cvičiť a športovať. Plávanie a bežkovanie rozvíja svaly na celom tele. Okrem toho sú cviky, ktorými sa cvičia niektoré svaly alebo skupiny svalov. Na spevnenie svalov musíme cvičiť každý deň asi 20 minút. Keď dosiahneme potrebnú pevnosť svalov, stačí cvičiť 2 až 3 razy do týždňa 20 minút. Vtedy svaly neochabnú.
1. Na spevnenie svalov treba cvičiť približne 20 minút denne.
2. Na spevnenie svalov treba cvičiť minimálne 20 minút denne.
3. Na spevnenie svalov treba cvičiť maximálne 20 minút denne.
4. Na spevnenie svalov treba cvičiť viac ako 20 minút denne.
Milan Rúfus – Poďakovanie za zvieratká

Aj ony patria modlitbičke.
Veď si ich stvoril pred nami.
Skôr ako my ti boli blízke
a nazval si ich menami.

Sú tvojím darom.
Nuž i za ne
zaďakujeme nebesám.
Kto žije s nimi, ten je, Pane,
na tejto zemi menej sám.

A my to vieme, nepovieme.
Len im a iba pošušky.
Ako bratom im rozumieme,
keď hladkáme ich kožúšky.
1. V posledných dvoch veršoch je vyjadrený pekný vzťah ľudí k zvieratkám.
2. Básnik hovorí, že ľudia boli stvorení skôr ako zvieratá.
3. Ľudia nikdy neporozumejú zvieratám.
4. Ak bude Pán žiť so zvieratkami, bude na tejto zemi menej osamotený.
Múmie

Múmie sú zachované telá ľudí alebo zvierat. Toto slovo sa prvý raz použilo pri opise zabandážovaných tiel starovekých Egypťanov.
Príslušníci mnohých kultúr vyvinuli chemický proces, pomocou ktorého možno telo zachovať umelým spôsobom – tzv. balzamovanie. Dokonalým balzamovacím umením sa preslávili najmä starovekí Egypťania, no balzamovanie mŕtvych ovládali aj iné národy. Praktizovalo sa predovšetkým z náboženských dôvodov.
1. Balzamovanie ovádali niektoré národy okrem Egypťanov.
2. Balzamovanie ovládali z jednotlivých národov iba Egypťania.
3. Balzamovanie ovládali hlavne Egypťania.
4. Balzamovanie ovládali Egypťania, nie však na takej úrovni ako iné národy.
Z tlače

Nakoniec boli predsa len nadšení, keďže domáci Záhorákov zdolali v samostatných nájazdoch. O dva výbuchy radosti domácich fanúšikov sa postaral aj útočník Juraj Gráčik, ktorý strelil úvodný a neskôr aj piaty gól svojho tímu.
„Takýto zápas sa zrejme divákom musel páčiť, čo vy na to?“
„ Určite, veď videli množstvo gólov. Sme radi, že sme do tabuľky získali ďalšie dva body. A spokojný som aj so svojím výkonom.“
„Koho by ste vyzdvihli z vášho mužstva?“
„Nedovolím si povedať konkrétne meno. Hrali sme dobre ako kolektív."
1. V rozhovore kladie otázky novinár rozhodcovi zápasu.
2. Juraj Gráčik strelil prvý gól domácich hráčov.
3. Záhoráci vyhrali nad domácimi hráčmi.
4. O víťazovi zápasu nemuseli rozhodnúť samostatné nájazdy.
Štátne symboly a ich používanie

Hlavným symbolom štátneho znaku Slovenskej republiky je dvojitý kríž. Svojím vznikom je spojený s Byzantskom, kde sa ako jeden zo štátnych symbolov tešíl od 9. storočia osobitnej vážnosti. Mimoriadny význam pre jeho rozšírenie na našom území mala misia Konštantína a Metoda na Veľkú Moravu práve v tomto období. Významné dôkazy o jeho používaní na území dnešného Slovenska pochádzajú z 11. storočia z oblasti Nitrianska, ktorého vládcovia zobrazovali tento symbol na svojich minciach a insígniách. Symbol dvojitého kríža sa po prvý raz objavuje v heraldickom štíte na konci 12. storočia, čoho dôkazom je denár Bela III. z roku 1190.
1. Dvojitý kríž ako symbol vznikol na Veľkej Morave.
2. Na území dnešného Slovenska sa používal symbol dvojitého kríža od 13. storočia.
3. V štátnom znaku Slovenskej republiky je trojitý kríž na dvojvrší.
4. Nitrianski vládcovia používali dvojitý kríž na svojich minciach a insígniách už v 11. storočí.